Život v Dúholí

Život sa deje ako príbeh, je v pohybe. Mnoho situácií prichádza ako skúška a podnet k rastu. Nekomfort, ktorý s takou situáciou prichádza, je výzvou. Aj v živote dieťaťa je veľa výziev. Prístup dospelého neustále dieťa zachraňovať pred nepohodlím spútava vôľu dieťaťa, ktoré sa tak stáva bezmocným (nemocným) a neschopným. Deti potrebujú prekonávať prekážky, aby rástli. Úlohy plnia primerane svojmu veku a schopnostiam. Nezáleží na výkone, ale na tom, čo deti na ceste k výsledku zažijú. Je pre ne užitočné zažiť úspech, ale aj neúspech. Deti bez zážitkov strácajú vôľu. Bez skúseností podliehajú neistote, strachu, zbytočnosti. Avšak nepodsúvame im predstavu, že život je boj. Svet je totiž bezpečné miesto pre život. Dieťa sa učí neustále – z interakcií, zo vzťahov, zo živého kontaktu so svetom. V Dúholí ich učíme vnímavosti, prístupnosti a otvorenosti. Vzdelávanie v Dúholí pripraví deti na to, aby boli samé sebou.

Etický kódex Dúholia

1. Sebeláska. Staroslivosť o vlastné blaho v rámci skupiny je moja zodpovednosť.Vďaka ochote obrátiť pozornosť do seba sa spoznávam a viem pomenovať pocity, potreby, robiť kroky k postupným zmenám.
2. Schopnosť vcítenia sa. Som ochotný pozerať sa na svet očami druhého. Záväzok pre empatiu voči sebe i druhým.
3. Naše pocity sú skutočné. To čo sa deje navonok pramení zvnútra. Naše zranenia potrebujú pozornosť, aby sme mohli konať triezvo a slobodne.
4. Rešpekt k iným názorom a postojom. Môžem nesúhlasiť, ale s rešpektom voči iným.
5. Zodpovednosť k napĺňaniu rozhodnutí. Keď sa rozhodnutie nenapĺňa, je potrebné sa zastaviť, a hľadať hlbokú, pôvodnú príčinu.
6. Vďačnosť ako palivo pre generovanie pozitivity v projekte. Osobný a sociálny vývoj potrebuje veľa energie. Dopĺňať ju je potrebné kultivovaním vďačnosti.
7. Konzistentnosť. Som muž/žena svojho slova a to isté očakávam aj od teba.

Proces a smerovanie

Dospeli majú spoločný zámer udržiavať prostredie vzťahov zdravé, vďaka ochote  osobnej reflexie dospelých a prebratia zodpovednosti za svoju spokojnosť v živote, môžu deti a celý kolektív v škole prosperovať 
Pokúsime sa o to spoločne prostredníctvom  rodičovského kruhu, kruhu sprievodcov, individuálnych rozhovorov

Projekt Dúholie nie je zameraný primárne na deti, ale na vekovo zmiešanú skupinu, ktorej súčasťou sú deti a dospelí (rodičia a sprievodcovia) ako celok.
Pokúsime sa o to spoločne v stretnutiach prostredníctvom hier a iných spoločných činností.

Život školy ide v súlade s líniou rytmu roka. 
Pokúsime sa o to spoločne prostredníctvom tvorivých dielní, slávností, a v každodennom živote školy: tvorba, práca na zázemí, varenie.

Učenie – nástroje učenia

Vzťahová výchova

Školské vedomosti, ktoré zahŕňajú učebné osnovy, sa vie dieťa naučiť v dostatočne podnetnom prostredí aj bez školského zariadenia. To, čo je zmyslom stretávania sa v priestore, ktorý nazývame škola, je vzťahová výchova. Sociálny kontakt a individuálna rozmanitosť je nenahraditeľnou skúsenosťou, vďaka ktorej sa dieťa rozvíja nielen na emocionálnej úrovni. Dúholie je priestor, kde má dieťa možnosť zažiť širokú škálu vzťahov s ľuďmi rôzneho veku. Vekovo zmiešaná skupina detí 1.stupňa ZŠ je prirodzenou sociálnou jednotkou, v ktorej dieťa nie je frustrované z ostatných detí rovnakého veku, ale podľa potreby si vyberá interakciu s takými deťmi, s ktorými si má čo navzájom odovzdať. Raz môže byť vzorom alebo sa postarať o mladších, inokedy sa podriadiť alebo sa učiť od starších. Hľadanie si svojho miesta v hierarchii skupiny je dôležitou skúškou každého dieťaťa, ktorá ho do budúcnosti posilní. Dospelý citlivo sleduje, nakoľko ktoré dieťa potrebuje v tejto situácii jeho podporu alebo korekciu správania.

Príroda

Príroda je tým najbezpečnejším prostredím a dokonalým pripraveným prostredím na učenie. Žiadna patológia a umelé obmedzenia. Život v tej pravej prirodzenosti podporuje rozvoj potenciálu detí, tak ako aj korekciu ich deštruktívneho správania. Tu sa všetko rozjasňuje, ukazuje vo svojej pravej podstate. Dieťa rýchlejšie prichádza k samému sebe a ľahšie sa vie priblížiť k druhému človeku, ľahšie prekonáva psychologickú vzdialenosť, pretože v ponuke nie je žiadny konzum. Je to pripravené prostredie na rozvoj. Nie je komfortné, vyžaduje si prekonávanie prekážok, čím sa pestuje vôľa dieťaťa.

Pohyb

Život je pohyb. Dieťaťu sediacemu v lavici vo veku, kedy sa potrebuje hýbať, je odopierané základné právo na rozvoj. Odtiaľ pramenia prejavy porúch správania. Preto je v Dúholí dopriate deťom hýbať sa toľko, koľko potrebujú a to spôsobom, ktorý si vyžiadajú, ale aj vedomím vedením pohybových hier dospelými. Súčasťou našich procesov sú preto pohybové hry a hry vychádzajúce z intuitívnej pedagogiky. V týchto pohybových hrách sme prítomní tu a teraz a tým sme otvorení liečivému procesu. Hra je nástrojom komunikácie s dušou. Preto sú deti, ktoré sa veľa hrajú, spojené so svojou dušou a to je pre ne liečivé. Rovnako vplýva hra na dospelých. Ponúka nám vnímať svoje pocity a reakcie pri hrách, radovať sa aj z negatívnych pocitov, lebo práve s nimi sa vyplavujú naše vnútorné zranenia. Komunikácia pohybom, cez telo, je oveľa priamejšia a obsahuje aj tie významy, ktoré nevieme adekvátne pretaviť do slov. V hre preto komunikuje ľahšie nielen so svojim vedomím, ale aj podvedomím. Ak sa dokážeme hre odovzdať, odchádzame z nej ako po dobrej terapii – očistení, prázdni a otvorení novým víziám. Žiť prítomnosťou v hre, je trenažérom do bežných životných situácií, ktoré sa môžeme naučiť prežívať naplno, prítomne, a teda aj liečivo.

Ručné práce, spevy a piesne

Umelecký prejav je najvyšším prejavom tvorivého ducha človeka. Dieťa necíti vnútorné obmedzenia v umeleckom prejave, pokiaľ ho dospelý nevytvorí zvonka. Našim cieľom je nehodnotiť výsledky tvorivosti a nepodávať konvenčné nástroje k umeleckému prejavu.

Pripravené prostredie a didaktické pomôcky a učebnice

Pripraveným prostredím sú okrem prírody aj učebné zákutia s jasne zadanou úlohou a nástrojmi, kde sa dieťa môže zahĺbiť do témy, ktorú chce spoznať. Zdravé dieťa vie, čo potrebuje a vie si vyžiadať činnosť, ktorej má chuť sa venovať. Pre jednotlivé aktivity (nácvik jemnej motoriky, počítanie, čítanie, logické hry, hlavolamy ai.) sú v Dúholí vytvorené kútiky s pomôckami, ktoré dieťa môže používať neobmedzene, aby naplnilo svoju aktuálnu potrebu.

Počet detí v skupine a úloha učiteľa

Učiteľ deti neanimuje, ale ako sprievodca rôznymi činnosťami je vedome prítomný, dáva deťom rôzne podnety a podľa potreby ponúka aj nástroje. Aj preto je počet detí na jedného dospelého limitovaný, aby svoju pozornosť mohol nasmerovať do hĺbky procesov. Jeho zásah do činnosti dieťaťa je minimálny vtedy, keď vidí, že dieťa je v plnej pozornosti a sústredení, lebo vtedy je dieťa v bezpečí a pre svoju tvorivú činnosť dostane toľko času, koľko potrebuje. Ak však dieťa nevie naložiť so svojou tvorivou energiou, nevie si vybrať činnosť alebo ju vykonáva nedbalo, rozptýlene, dospelý sa o neho postará a usmerní ho vytvorením jasných hraníc.

Sloboda a hranice

Sloboda a hranice nie sú pojmy, ktoré sa vylučujú, hoci sa to tak prvoplánovo môže javiť. Hranice vytvárajú u dieťaťa bezpečie a ľahkosť bytia, kedy mu nakladáme len toľko zodpovednosti, koľko dokáže uniesť. Mnoho rozhodnutí, ktoré dospelí od svojich detí očakávajú „v dobrom úmysle“ poskytnúť im slobodu prejavu, je pre deti príliš veľkou záťažou, pod ktorou deti konajú skratovo (sú nesústredené, hyperaktívne, agresívne). Slobodné dieťa potrebuje mať pri sebe kompetentného dospelého, ktorý celú situáciu vyhodnotí a zoberie za ňu zodpovednosť.

Prijať dieťa aj keď zlyhá alebo čo je to nehodnotenie

Nebolo vaše dieťa v obchode dostatočne slušné? Nebolo pri hre dostatočne iniciatívne? Nebolo k bolesti druhého dostatočne vnímavé? Čo všetko sa mu dnes nepodarilo? Môžeme to vôbec nazvať zlyhaním? Jedno je isté: Vaše dieťa je vždy dostatočné/dosť statočné. Všetko robí najlepšie ako vie, a to aj vtedy, ak robí chyby. Ak chcete na tie chyby poukázať, aby sa z nich poučilo, je potrebné urobiť to primerane veku a aktuálnemu emocionálnemu stavu tak, aby ho spätná väzba neponížila, ale podporila. Nehodnotiaci prístup nie je len o tom, že v škole nedávame dieťaťu známky, ale ide o vedomie toho, že hodnota dieťaťa nezávisí od toho, aký podá výkon.

Stupeň vedomostí alebo zručností prinesie dieťaťu pocit úspešnosti, s ktorou prichádza radosť. Úlohou dospelého v takomto procese učenia je tento pocit s dieťaťom zdieľať, tešiť sa s ním, ale nepodmieňovať ďalší vzťah týmto úspechom z výkonu. To, ako sa dieťaťu darí, nemá nič spoločné s dospelým, preto akékoľvek hodnotenie a kritizovanie je „len“ sprostredkovaním dojmov a pocitov z toho, čo dieťa dokázalo a má to negatívne následky na vnútornú motiváciu dieťaťa. Pochvala je zas akousi „zlatou klietkou“, preto dieťa v jeho úspechu podporujeme bez hodnotiacich súdov a zdieľame ho s ním bezpodmienečne.

Naplnení rodičia

Ako ste na tom so spokojnosťou vo svojom živote? Čo vás napĺňa? Alebo ako prijať seba ako dostatočného rodiča.

Rodičia, vy určujete vzťah dieťaťa k životu. Vaše dieťa žije na vašej vlne života. Akú máte hierarchiu hodnôt? Na ktorom stupni dôležitosti vidíte samého seba a kde vidíte svoje dieťa?

Byť dokonalým sa stalo normou. Kto takúto normu v spoločnosti nadstavil, chcel, aby sme sa cítili ponížení, nedostatoční. Aby sme nemali dosť – aby sme neboli sťažňom, pevným ukotveným vo svojom strede, prepojeným medzi nebom a zemou. Nemusíme byť dokonalými rodičmi. Vlastne je to nemožné. Jediné, čo môžeme spraviť, je byť prirodzení a šťastní. Realizovať svoj tvorivý potenciál a nie potenciál dieťaťa. Keď zažije dieťa šťastného a aktívneho dospelého, ktorý pozná sám seba a napĺňa svoje potreby, rovnako sa bude správať aj dieťa. A keď bude cítiť, že je milované bezpodmienečne, v tomto pocite bezpečia môže vyrásť v celistvú osobnosť.

Profil sprievodcu a dieťaťa

Sprievodca (“učiteľ”)

Učiteľ deti neanimuje, ale ako sprievodca rôznymi činnosťami je vedome prítomný, dáva deťom rôzne podnety a podľa potreby ponúka aj nástroje k rozvoju ich potenciálu. Vytvára príležitosti a správne ovzdušie. Vytvára priestor pre vnímavosť, prístupnosť, otvorenosť a časovú neohraničenosť. Počet detí na jedného dospelého je limitovaný, aby svoju pozornosť mohol nasmerovať do hĺbky procesov. Jeho zásah do činnosti dieťaťa je minimálny (umenie nezasahovať) a to vtedy, keď vidí, že dieťa je v plnej pozornosti a sústredení. Ak však dieťa nevie naložiť so svojou tvorivou energiou, dospelý ho usmerní vytvorením jasných hraníc. Učiteľ dieťa nepodmieňuje odmenou a trestom. Učiteľ vychádza z toho, že dieťa nie je problém. Konflikty sa neriešia zvonku, ale cez vnútornú prácu dospelého na sebe samom.

Dieťa

Dieťa je samé sebou, nie tým, čím chcú jeho rodičia a učitelia, aby bolo. Nepotrebuje im dokazovať svoju hodnotu. Cíti sa bezpečne, lebo môže prejavovať svoje emócie. Jeho emócie sú skutočné, preto sa môže venovať učeniu naplno. Dieťa môže povedať „áno“ aj „nie“. Má dostatok priestoru na relax, samotu a súkromie, kde môže rozvíjať svoju jedinečnosť. Môže zažívať profesionálov vo svojej profesii a učiť sa od nich.
Môže sa hýbať toľko, koľko potrebuje. Je mu ponúkané zdravé jedlo. Dieťa je bdelé, vedomé a pozorné vďaka láske a rešpektu dospelých. Je podporované v nezávislosti, sile, celistvosti, jedinečnosti a autentickosti. Život vníma ako dar, nebojí sa sveta.

Otázky a odpovede

Dúfame, že táto časť vám pomôže odpovedať na väčšinu otázok, ktoré vám chodia hlavou.

Kde sa učí?

Kmeňovou budovou je útulná, v zime vykúrená prírodná stavba, ktorá poskytne pripravené prostredie s pomôckami na učenie. Dokonalým pripraveným prostredím, v ktorom budeme tráviť väčšinu času, je príroda.

Aký je priebeh dňa?

8.30 – 9.30 voľný príchod detí
9.30 – 10.00 spoločné ladenie
10.00 – 10.30 práca na úlohách
10.30 – 10.40 prestávka na jedlo
10.40 – 12.00 práca na úlohách
12.00 – 13.00 prestávka na obed a relax
13.00 – 14.00 práca na úlohách
14.00 – 15.00 voľné hry/relaxačná zóna

Ako sa učí?

„​Spoločné ladenie​“ – znamená, že sa prostredníctvom pohybových hier, spievania alebo tanca naladíme ako skupina. Súčasťou je tiež rozhovor v kruhu ako rozvoj kultúry komunikácie.

„​Práca na úlohách“​ – znamená, že učiteľ ponúkne žiakom prácu – individuálnu alebo skupinovú a to
v konkrétnej oblasti rozvoja (čítanie, písanie, počítanie, ručné práce,…) alebo v konkrétnej téme alebo oblasti (napr. zvieracia ríša, Antarktída, …). Zároveň im ponúkne nástroje, ktoré môžu pri učení použiť a sprevádza ich vlastným príkladom alebo ako pozorovateľ. Učiteľ vyberá priestor (vo vnútri alebo vonku) a pomôcky učenia. Tempo a čas práce učiteľ usmerňuje, ale nevytvára tlak. Pokiaľ si to dieťa svojim záujmom vyžiada, na 1 úlohe môže pracovať aj všetky tri bloky „práce na úlohách, dokonca sa môže téme alebo konkrétnej činnosti venovať aj viac dní. Pokiaľ má dieťa ťah na inú prácu, učiteľ posúdi, či je jeho záujem skutočný, alebo sa za ním len potrebuje skryť a podľa toho rozhodne. Učiteľ zaťažuje dieťa primerane jeho mentálnym schopnostiam a nástroje vyberá citlivo, preto je u detí nižších ročníkov základným nástrojom hra.

Čo to znamená, že sa deti budú hrať? Ako im hra môže pomôcť k vedomostiam?

Hra je prirodzenou formou učenia bez mechanického memorovania. Hra trénuje invenčný prístup k riešeniu úloh a zvládaniu problémov. Hra uspokojuje aktuálnu potrebu konkrétnej skúsenosti. Žiť prítomnosťou v hre, je trenažérom do bežných životných situácií, ktoré sa môžeme naučiť prežívať naplno a prítomne.

Aké pedagogické systémy využívate?

Nepridŕžame sa jedného konkrétneho pedagogického systému, ale vyberáme skúsenosťou potvrdené prvky z viacerých zdrojov. Prispôsobujeme ich našim konkrétnym potrebám a podmienkam, v ktorých rastieme.

Aké pomôcky deti používajú?

• Pracovné a športové náradie​ – práca rukami je spolu s pohybom pre rozvoj mentálnych schopností kľúčová. Preto môžu deti používať reálne pracovné náradie ako sú nože, pílky, lopaty, pomôcky na ručné práve (háčkovacie náradie, vlna,..), pomôcky na výtvarnú činnosť.

• Didaktické pomôcky – ​písacie potreby, hlavolamy, „múdre hračky“, pracovné listy
• Knihy a učebnice – ​encyklopédie, umelecká literatúra a nebojíme sa ani učebníc
• Hudobné nástroje

Majú deti lavice a sedia za nimi?

Sedieť v lavici deti môžu, pokiaľ je pre nich práca v tejto pozícii vhodná a príjemná. Povinnosť sedieť
v lavici deti nemajú. Lavice sú bežné stoly vo výške primeranej dieťaťu a ponúkajú pohodlie pre mnohé aktivity, ale nie sú k nim pevne viazané.

Učíte deti cielene učiť písať/čítať/počítať?

Na rozvoj aj týchto schopností a vedomostí budeme vplývať vytváraním podnetov. Ich úroveň však nebudeme merať a ich tréning nebudeme podmieňovať odmenou.

Koľko detí je v skupine a v akom veku?

V jednej skupine s jedným dospelým bude maximálny počet 12 detí vo veku od 6 do 10 rokov.

Aký je to slobodný systém škôl? Kde sú také školy?

Slobodné školy sú charakteristické tým, že študenti si sami vyberajú kedy, čo a koľko sa budú učiť. Ich rozhodovacia kompetencia je neobmedzená. Aby bol takýto slobodný systém fungovania školského spoločenstva udržateľný, jeho súčasťou je množstvo pravidiel a dohôd, za porušenie ktorých nesú žiaci následky. Najznámejšie slobodné školy sú Summerhill v Anglicku a Sudbury Valley v USA. Dúholie nie je položené celkom na rovnakých základoch ako tieto slobodné školy, pretože dospelí nesú väčšiu zodpovednosť než deti a ich kompetencie im dodávajú status a autoritu, ktorej prislúcha právo v niektorých situáciách rozhodnúť tak, aby dieťa nebolo zaťažené neprimerane.

Aká je to intuitívna pedagogika?

Intuitívna pedagogika vychádza z toho, že problémom nie je dieťa. Konflikty sa neriešia zvonku, ale cez vnútornú prácu dospelého na sebe samom.

Čo to znamená, že do procesov sa zapájajú aj rodičia? Prečo?

Kvalita vzťahu rodič – dieťa je základnou esenciou v živote dieťaťa. Preto problémy a konflikty v živote dieťaťa nie sú len jeho, ale sú odrazom života jeho rodičov. Pri riešení problémov je potrebná sebareflexia rodičov. Dieťa túto sebareflexiu rodiča nepotrebuje zažiť. Ide o vnútornú prácu rodiča na sebe samom, o realizáciu jeho tvorivého potenciálu, kedy sa stáva kompetentným dospelým. Ak je rodič kompetentný dospelý, nepotrebuje výchovné rady a postupy, pretože dieťa ho prirodzene rešpektuje a nepotrebuje ho skúšať a pútať jeho pozornosť negatívnymi prejavmi.

Ako funguje domáce vzdelávanie?

Domáce vzdelávanie je na Slovensku možné od roku 2008 a podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, domáce vzdelávanie je charakterizované ako individuálne vzdelávanie. Tento zákon umožňuje individuálne vzdelávanie osobou, ktorá má pedagogickú kvalifikáciu pre 1.stupeň ZŠ. V praxi to znamená, že každý rodič, ktorý chce doma vzdelávať svoje dieťa, musí nájsť ústretovú školu a pani učiteľku, ktorá bude s rodinou spolupracovať.

Preskúšanie? Kde? Kedy? S kým?

Preskúšavanie prebieha každý polrok vo forme komisionálnych skúšok a to v škole, v ktorej sú žiaci zapísaní na individuálne vzdelávanie.

Čo v prípade, keď budeme chcieť dieťa počas školského roka premiestniť do inej školy? Je to možné?

Požiadať inú základnú školu o prestup je možné aj počas školského roka, pričom konkrétna škola sama rozhodne či súhlasí alebo nie.

Čo potrebuje dieťa spĺňať/vedieť, aby sme ho k vám mohli zapísať?

Dieťa sa nezúčastní žiadneho prijímacieho pohovoru, jeho schopnosti, vedomosti a zručnosti nebudeme merať.

Čo potrebujú spĺňať/vedieť rodičia, aby k vám mohli dieťa zapísať?

Podmienkou k prijatiu je rozhovor s rodičmi, ich súhlas s princípmi a metódami vzdelávania v Dúholí. Svoju dôveru rodičia prejavia podpisom Dodatku zmluvy, v ktorom sú pomenované pravidlá a princípy, na ktorých je Dúholie postavené.